Dánsky básnik menom Jakobsen napísal jeden otrasný príbeh: Mor v Bergamo. Bergamo je talianske mestečko v blízkosti Ravenny. Leží na vrchu a k nemu hore vedie len jedna skalnatá cesta. V tomto mestečku, tak píše Jakobsen, vypukla v stredoveku morová nákaza. Strašné! Vo dne v noci zvoní umieračik. Ľudia v modlitbách volajú k Bohu. Kričia o pomoc. Ale nemá to cenu. Mor zúri ešte horšie. A tak im je už všetko jedno. Povedia si: „Boh je mŕtvy!“ Vykotúľajú sudy z hostincov a začne sa veľká pijatika. Úplne opití sa objímajú a pária bez ohľadu na to, kto ku komu patrí. Začnú sa bakchanálie, orgie zo zúfalstva. A to po celé dni. Je im už všetko jedno. Rozpútali sa v nich všetky pudy. Uprostred tanca často niekto spadne, čierny v tvári. Nechávajú ho ležať. Orgie pokračujú ďalej. „Jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme!“ Jedného dňa sa zarazia. Počujú nejaký spev, chorál. Ponáhľajú sa ku bráne a tu vidia i počujú, ako hore tou skalnatou cestou ide zástup kajúcnikov a spieva litánie: „Kyrie eleison! Pane zmiluj sa.“ V čele ide mladý mních, ktorý nesie ťažký drevený kríž. Celý ten sprievod vchádza do brány mesta. Ľudia z Bergamu stoja a smejú sa: „Vy idioti! Boh je mŕtvy! Prestaňte s tými vašimi hlúpymi litániami! Boh je mŕtvy! Poďte, jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme!“ A vpredu ide ten mních s tým veľkým ťažkým dreveným krížom. Dvere chrámu sú otvorené. Aj tak do nich nik nevchádza. A tak zástup môže vojsť dnu. Mních oprie kríž o pilier. A potom tam vnikne tá divoká zberba bezuzdných ľudí zasvätených smrti, vrieskajúcich a smejúcich. Jeden mäsiarsky tovariš so zakrvavenou zásterou vystúpi na oltár, zdvihne zlatý kalich a reve: „Chľastajte! U nás je Boh mŕtvy!“ Na kazateľnici stojí mladý mních a máva. Nastane ticho. A mních do toho ticha hovorí: „Chcem vám čosi vyrozprávať. Keď Boží Syn visel na kríži, keď mu vbili klince do rúk, tak aj vtedy sa mu ľud začal vysmievať, znevažovať ho a urážať. A dokonca aj tí dvaja lotri napravo a naľavo sa mu tiež posmievali. A vtedy si Boží Syn pomyslel: Ja mám zomrieť za týchto ľudí? Ja mám položiť život za toto špinavé ľudstvo, ktoré už nie je možné získať? A vtedy si Syn Boží pomyslel: Bezo mňa! A v božskej sile vytrhol klince z dreva, zoskočil z kríža, vytrhol z rúk žoldnierov svoje rúcho, takže sa kocky skotúľali z Golgoty, hodil svoje rúcho na seba, vystúpil do neba. A kríž ostal prázdny. A preto už niet nijakého vykúpenia, iba smrť a peklo!“ Nastalo smrteľné ticho. Ten mäsiarsky tovariš už dávno zoskočil z oltára. Stojí pod kazateľnicou. Zlatý kalich mu vypadol z ruky… A tu zrazu podstúpi o tri kroky vpred, vystrie ruku proti mníchovi a volá prenikavým hlasom: „Ty, zaves Spasiteľa znovu na kríž! Zaves Spasiteľa znovu na kríž!“
