Otec Tom Forrest, CSsR, hovorí: Spomínam si na jedno ráno, keď som bol pozvaný koncelebrovať na súkromnej omši Jána Pavla II. Keď som vošiel do jeho súkromnej kaplnky, pápež sa už modlil. Po omši som znova prechádzal okolo dverí kaplnky a opäť som ho videl kľačať pri modlitbe. Potom nás privítal v knižnici a pozval na raňajky. Cestou do jedálne som opäť prechádzal okolo kaplnky a tretikrát som ho videl modliť sa. Asi po 8 minútach sa k nám pripojil a po raňajkách odišiel skôr ako my. Ostali sme trochu dlhšie, lebo sme sa zhovárali s jeho sekretárom. Keď sme odchádzali, štvrtýkrát som videl pápeža modliť sa v jeho malej kaplnke. Niekedy si myslíme, že sme tak zaneprázdnení, že nemáme čas na modlitbu. Pretože nik z nás nie je taký zaneprázdnený ako tento modliaci sa pápež, žiadna výhovorka neplatí.
