Na zemi ležalo malé semienko, o ktorom nik nevedel, čo z neho bude, ak vyrastie. Jedného dňa ho našla smutná, ale zato veľmi milá dievčina. Uzhodla sa, že si ho doma zasadí, aby ju potešilo na jej ceste životom. Lenže, keď išla cez pole, vypadlo jej z ruky. Veľmi sa preľakla – lebo samota je hrozná – a začala semienko hľadať. Hľadali smútila, ba aj k nebu prosila, no semienko nenašla. Zrazu v tom zúfalstve našla iné. Celá naradostená ho zdvihla. Avšak o chvíľu aj toto semienko stratila – ešte sa totiž chvela napätím… Po dlhšom čase, raz, keď znova prechádzala tým miestom, zbadala dva krásne stromčeky – jej stromčeky, ktoré ponúkli svojej už nie smutnej priateľke veľmi chutné ovocie. No ponúkli ho aj všetkým tým, ktorí sa potrebovali osviežiť..
