Či máme každého vo všetkom poslúchať, keď Pán nariadil: „A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve“ (Mt 5, 41) a Apoštol tiež učí: „… a podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom“ (Ef 5, 21)? Rozdiel medzi tými, čo rozkazujú, nemá prekážať podriadeným splniť príkazy, lebo aj Mojžiš poslúchol dobrú radu Jetora. Avšak medzi rozličnými príkazmi môžu byť veľké rozdiely; niektoré sú v priamom rozpore s príkazom Božím, lebo ho alebo rušia, alebo narušujú tým, že obsahujú niečo zakázané. Iné zasa sú v súlade s prikázaním, alebo, hoci nie celkom výrazne, sa zhodujú s prikázaním, ale pričiňujú sa a pomáhajú splniť ho. Preto načim pamätať na slovo Apoštola: „… proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!“ (1 Sol 5, 20-22) a na inom mieste: …lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly a každú pýchu, aby bola poslušná Kristovi“ (2 Kor 10, 4-5). Preto keď nám niečo rozkazujú, čo je celkom v duchu Kristovho prikázania, alebo pomáha nám splniť ho, treba nám ho prijímať horlivejšie a usilovnejšie ako vôľu Božiu, vykonávajúc ten príkaz: „…znášajte sa navzájom v láske“ (Ef 4, 2).Keď nám niekto rozkazuje to, čo odporuje príkazu Pánovmu, alebo ho ruší a narušuje, vtedy treba povedať: „…Boha treba viac poslúchať ako ľudí“ (Sk 5, 29), pamätajúc na slovo Pánovo: „(Ovce) za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú“ (Jn 10, 5). Treba pamätať aj na slovo Apoštola, ktorý pre našu istotu opovážil sa dotknúť aj samých anjelov: „Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty“ (Gal 1, 8). Týmito slovami nás učí, že každý, kto miluje Pána, bude utekať od toho a hnusiť sa toho, kto by nás nahováral robiť to, čo Pán zakázal, hoci by to bol najbližší príbuzný alebo neobyčajne vynikajúci človek.
