Či slobodno mlčať, keď vidíme hriešnika Že to nie je dovolené, vidíme jasne z príkladu Pánovho, ktorý hovorí v Starom zákone: „Úprimne napomeň svojho blížneho, aby si preň neuvalil vinu na seba“ (Lv 19, 17), v Evanjeliu: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik“(Mt 18, 15-17). Aké strašné je to odsúdenie toho hriechu, vidíme to predovšetkým zo všeobecného Kristovho výroku: „Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev“ (Jn 3, 36). Ďalej to vidíme z dejín Starého a Nového zákona. Lebo, hľa, keď Achan ukradol zlatú nádobu, pekný plášť a dvesto šeklov striebra, kliatba Božia postihla celý národ, hoci nikto nevedel o hriechu, ani o hriešnikovi, až do času, kým nevyšlo najavo, kto spáchal hriech a Achana s jeho príbuznými nestihol trest strašnej smrti. A hoci Héli nemlčal na hriech svojich synov, ktorí boli deťmi zatratenia, a často ich napomínal a opakoval: „Nie, synovia moji! Nedobrý je to chýr, čo počúvam“ (1 Sam 2, 24), hoci im jasnou rečou predstavoval podlosť hriechu a nevyhnutnosť trestu, len preto, že nedostatočne ich trestal, že nebol voči ním dosť prísny, tak veľmi rozhneval Boha, že celý národ postihla za to strašná porážka: Dvaja synovia Héliho zomreli a Archu zmluvy ukoristili cudzinci a sám Héli zomrel nešťastnou smrťou. Keďže taký hnev stihol nie spoluvinníkov, ale tých, ktorí prekážali hriechu a hanili ho, čo potom hovoriť o tých, ktorí vedia o hriechu a nič nehovoria. Bezpodmienečne načim splniť to, o čom píše Apoštol Korintským: „Akú starosť to vo vás vyvolalo, akú obranu, aké rozhorčenie, akú bázeň, akú túžbu, akú horlivosť, aké potrestanie! Tým všetkým ste ukázali, že ste čistí v tej veci“ (2 Kor 7, 11). Kto tak nerobí, celkom iste sa vystavuje nebezpečenstvu takého istého trestu a smrti (ako vtedy židia so synmi Héliho) alebo ešte horšie (Hebr 10, 29). O koľko horší ako ten, čo opovrhuje zákonom Mojžiša, je ten, kto opovrhuje Kristom! Horší je tiež ako ten, ktorý sa opováži páchať hriech, ktorého sa pred ním voľakto dopustil a bol za to potrestaný: „Sedem ráz bude pomstený Kain, Lemech však sedemdesiatsedem ráz“ (Gn 4, 24) za ten istý hriech.
