Čomu nás chce naučiť Pán príkladmi, do ktorých dodáva slová: „… ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom“ (porov. Lk 14, 33), lebo keď voľakto chce vystaviť vežu, alebo sa pustiť do boja s iným kráľom, musí sa pripraviť alebo na stavbu veže alebo do boja, a keď nie je pripravený, potom musí hneď na začiatku alebo neklásť základy, alebo prosiť o mier. Či ten, čo sa chce stať učeníkom Pána, musí sa zriecť všetkého, a keď pozná, že je to pre neho ťažké, či môže od začiatku nebyť učeníkom Pána? Úmyslom Pána je takýmito príkladmi nie dovoľovať byť alebo nebyť učeníkom, ale ukázať nemožnosť ľúbiť sa Bohu uprostred záležitostí, ktoré rozptyľujú, v ktorých sa ľahko môžeme vystaviť nebezpečenstvu padnúť do diablových sietí a vystaviť sa na posmech a opovrhnutie z toho dôvodu, že zanechal neukončenú vec, za ktorú, ako sa zdalo, horlil. Nech pred tým prosil prorok: „Lebo ja hovorím: Nech sa netešia zo mňa, nech nenadúvajú sa proti mne, keď sa noha moja potkýna“ (Ž 37, 17).
