Mýtnik Zachej hoci mal veľa peňazí, predsa bol chudobný. Trpel nedostatkom dobrých vzťahov, priateľov, uznania a zrejme trpel aj veľkou vnútornou prázdnotou. A práve táto situácia ho pritlačí natoľko, že je ochotný vyliezť na strom. A tu zažíva svoje „zemetrasenie“. „Epicentrom“ tohto zemetrasenia je Ježiš Kristus. Neurobí naoko nič zvláštne. Len povie Zachejovi jednu vetu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ (Lk 19, 5). A práve táto veta „otriasla“ Zachejovým svetom. Zachej dostáva oveľa viac ako čakal. On len „zatúžil vidieť Ježiša…“ (Lk 19, 3a) Lenže Ježiš Kristus zatúžil byť hosťom v Jeho dome. A čo bolo výsledkom tohto „zemetrasenia“ v Zachejovom živote? „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne“ (Lk 19, 8). Pred týždňom sme v evanjeliu podľa Matúša počuli prvú vetu Ježiša Krista na začiatku jeho verejného účinkovania. A dnes sme zasa videli, ako to konkrétne vyzerá v praxi: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4, 17). Zachej nerobí pokánie predtým, ako sa stretne s Pánom Ježišom. Naopak. Ježiš prichádza do jeho domu a on v Ježišovej blízkosti nemôže inak, ako odpovedať na túto návštevu, na túto lásku zmenou svojho postoja.
