Na východe je tento sviatok zvaný tiež sviatkom CHRISTA ČELOVIKOĽUBCA. Tradícia na Západe. Začiatky osobitnej úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu siahajú až do 12. stor. k sv. Anzelmovi a sv. Bernardovi. Po zjaveniach Božského Srdca rehoľnej sestre Margite Márii Alacoque z rádu Navštívenia Panny Márie vo francúzskom Paray-le-Monial v 2. polovici 17. storočia sa táto úcta začala veľmi šíriť. Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Katolícku cirkev ustanovil roku 1856 pápež Pius IX. V roku 1956, pri príležitosti 100. výročia zavedenia sviatku Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, vydal pápež Pius XII. encykliku s názvom Haurietis Aquas (Čerpajte vodu, porov. Iz 12, 13), v ktorej vysvetlil teológiu úcty k Božskému Ježišovmu Srdcu. Veľký šíriteľom tejto úcty k Božského Srdcu v Prešovskej a Mukačevskej eparchii bol v prvej polovici 20. stor. bl. Pavel P. Gojdič OSBM spolu s rádom baziliánov. Moleben k Božskému Srdcu sa stal medzi gréckokatolíckymi eriacimi veľmi obľúbenou pobožnosťou, ktorá sa zvykla spevať počas mesiaca júna.
