V polovici veľkopôstneho obdobia si Cirkev uctieva svätý kríž a klania sa mu, aby oslávila plody utrpenia. Počas celonočného bdenia tohto dňa po Veľkom slávosloví sa v slávnostnom sprievode vynáša kríž do stredu chrámu a zostáva tam po celý týždeň. V strede chrámu ľudia bozkom vzdávajú úctu svätému Krížu. Aj v túto nedeľu všetko hovorí o slávnom Kristovom Vzkriesení. Ak sa zahľadíme na východný kríž, neuvidíme tu trpiaceho Krista, ale vzkrieseného a osláveného Spasiteľa. Hoci na kríži predsa len oslavujeme vzkrieseného Pána ako sa to vyjadruje spevom počas ktorého všetci v chráme robia veľké poklony (kľaknú si a hlavou sa dotknú zeme): “Tvojmu krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme.” Touto nedeľou ako aj dňami počas celého týždňa si chceme uctiť svätý kríž, ktorý sa stal nástrojom nášho vykúpenia, prostriedkom našej spásy, zbraňou proti peklu.12 Nechce sa tu poukázať na Kristovo utrpenie, ale na kríž ako to vidno aj z nasledujúcej stychyri na tento deň: “Raduj sa životodárny kríž, prekrásny raj Cirkvi, strom nesmrteľnosti, z ktorého nám vyrástla blaženosť večnej slávy. Ktorým sa rozháňajú diabolské pluky a z ktorého sa radujú anjelské zbory a ktorý zhromaždenia veriacich oslavujú. Zbraň nepremožiteľná, pevná záštita, víťazstvo veriacich, chvála kňazov. Daj aj nám, aby sme sa dočkali Kristovho utrpenia a veľkej milosti.” Hlboký význam tejto nedele, ale aj samotný význam kríža pre človeka je nádherne vystihnutý v synaxari nedele svätého kríža: “V túto nedeľu, tretiu nedeľu Veľkého pôstu, vzdávame úctu čestnému a životodárnemu Krížu, a z tohto dôvodu v čase štyridsiatich dní pôstu určitým spôsobom ukrižovaváme sami seba…, stávajúc sa trpkými, zronenými a padajúcimi. Tu sa pred nás predkladá životodárny Kríž, aby nám boli pripomenuté Kristove utrpenia, aby sme boli občerstvení, utešení a povzbudení… Podobáme sa na tých, ktorí putujú po dlhej a náročnej ceste a súc unavení vidia nádherný strom s mnohými listami, sadnú si do jeho tieňa , aby si na chvíľu odpočinuli a potom, akoby obnovení, pokračujú vo svojej ceste. Podobne teraz, v čase pôstu a namáhavej cesty a snahy bol pred nás svätými otcami “zasadený” kríž, aby nám poskytol odpočinok a osvieženie, aby sme mohli ľahšie dokončiť našu cestu… Alebo ďalší príklad: Keď prichádza kráľ, najprv sa pred ním objavujú jeho symboly a potom sa objavuje on samotný radujúc sa z víťazstva a spoločne s ním sa radujú aj jeho poddaní. Podobne náš Pán Ježiš Kristus, ktorý nám ukazuje svoje víťazstvo nad smrťou a zjavuje sa pred nami v sláve Vzkriesenia, vopred posiela svoje žezlo, kráľovský symbol – životodarný Kríž – a ten nás napĺňa radosťou a pripravuje na stretnutie, do takej miery, do akej je to možné, so samotným Kráľom, aby sme mohli preukázať úctu Jeho víťazstvu… Všetko toto uprostred Veľkého pôstu, ktorý je podobný horkému prameňu, vzhľadom na svoje slzy, námahu a skľúčenosť…, avšak Kristus nás utešuje, ako by sme boli na púšti, až kým nás svojim Vzkriesením neprivedie do duchovného Jeruzalema…, lebo kríž sa nazýva stromom života, je to strom, ktorý bol zasadený v raji a z tohto dôvodu ho naši otcovia zasadili do prostriedku svätého pôstu pamätajúc na Adamovu blaženosť a to ako jej bol zbavený a pamätajúc tiež na to, že podielnictvom na tomto strome už viac nezomrieme, ale zostávame nažive..
