Starec Paisij hovorí: Predstav si, že za stolom sedia dvaja ľudia a majú pred sebou tanier, na ktorom je desať marhúľ. Ak jeden pre svoju chamtivosť a labužníctvo zje sedem a druhému nechá tri, vtedy krivdí druhému. Toto je nespravodlivosť. Ak však povie – „Veď sme dvaja a marhúľ je desať – teda každému z nás patrí päť,“ – a zje päť a druhému nechá ďalších päť, v tom prípade tento človek uplatňuje ľudské právo a má ľudskú spravodlivosť. Kvôli tomuto ľudskému právu sa často utiekame k súdom, aby sme našli spravodlivosť. Ak však zbadá, že druhému bratovi chutia marhule a bude predstierať, že jemu nechutia – zje len jednu – a povie druhému: „Brat môj, ty zjedz ostatné marhule, pretože mne nechutia, trochu mi aj škodia a preto bude lepšie, aby som ďalšie nejedol,“ vtedy má Božiu spravodlivosť, vďaka ktorej dáva prednosť tomu, aby bol podľa ľudského chápania ukrivdený. Avšak Božie požehnanie mnohonásobne odmení jeho obeť.
