Thomas A. Edison pracoval na „absurdnom“ vynáleze, ktorý nazval „svietiaca cibuľa“. Jeho pracovný tím bol pri ňom 24 hodín denne. Keď sa Edisonovi napokon podarilo zostrojiť jednu takúto svietiacu cibuľu a svoj vynález mal predstaviť na slávnostnom zhromaždení vedcov, dal ju chlapcovi – pomocníkovi, aby ju odniesol hore schodmi do miestnosti. Šiel opatrne, krok za krokom, pričom dával pritom pozor najmä na svoje ruky. Bál sa, aby mu nevypadol z rúk taký neoceniteľný výrobok toľkej námahy jeho majstra. Pravdepodobne si domyslíte, čo sa stalo: Keď vyšiel až celkom hore, veľká sklenená banka mu pred zrakmi celého zhromaždenia vypadla z rúk a rozbila sa. Tak dopadla prvá žiarovka na svete. Celý tím sa musel znova pustiť do práce, aby zostrojil ďalšiu „svietiacu cibuľu“. Keď unavení konštruktéri dokončili prácu, zostala ešte jedna úloha – vyniesť svietiacu cibuľu hore do miestnosti. Edison poveril ňou toho istého chlapca, ktorému prvá žiarovka vypadla z rúk. Tak vyzerá skutočné odpustenie.
