Pred niekoľkými storočiami istý bohatý obchodník rozmýšľal, čo by mohol urobiť v dedinke v horách, kde sa narodil, aby tam po ňom ostala stála pamiatka. Napokon sa rozhodol, že pre svojich rodákov dá vystavať chrám. Bolo to dobré rozhodnutie. No čudné bolo to, že nikomu nedovolil nahliadnuť do plánov stavby a nikto, okrem robotníkov, nemohol vstúpiť na stavenisko. Keď bola stavba hotová zhromaždilo sa mnoho ľudí a všetci obdivovali krásu nového chrámu. Bolo to majstrovské dielo. Keď však vstúpili do vnútra, ktosi sa ozval: „Počkajte… a kde sú lampy? Tu vo vnútri je veľká tma!“ Vtedy boháč rozdal každej miestnej rodine lampy a povedal im, aby ich priniesli so sebou vždy, keď pôjdu na bohoslužbu. „Vždy, keď tu budete,“ dodal, „miesto, kde budete sedieť, bude touto lampou osvetlené. A vždy, keď tu nebudete, bude v tme. To nech vám pripomína, že vo chvíli, keď si nenájdete čas pre Boha, v tej chvíli bude časť Božieho domu v tme.“ (James W. Moore, Some things Are Too Good Not To Be True ) Veľmi zrozumiteľné a podnetné rozprávanie, ktoré dáva priamu otázku: „Ako je to s tvojim miestom v chráme. Je osvetlené alebo…?“
