Kardinál Heyes z New Yorku rozprával vo svojej kázni túto udalosť: Pred niekoľkými rokmi sa vrátil do katolíckej Cirkvi pán Thompsom. Jeho krok bol rozhodný a úprimný. Ale po návrate k viere ho trápila veľká vnútorná bolesť. Kým žil vzdialený od Cirkvi, nedovolil pokrstiť svoje deti. A medzitým mu zomrela jedna dcéra bez krstu. Táto vina mu ležala na duši ako veľký balvan. Raz sa kardinála opýtal vo svojej krajnej úzkosti: „Čo by som mohol urobiť pre svoju dcéru?“ „Modlite sa za svoje dieťa!“ „Ale čo jej bude osožiť moja modlitba, keď umrela bez krstu?“ „Aj tak sa modlite a odporúčajte svoju dcéru do Božiemu milosrdenstvu.“ „Ale čo možno očakávať od Božieho milosrdenstva, ak na druhom svete už nejestvuje nijaký prostriedok spásy?“ „Vari neviete, že u Boha nejestvuje ani minulosť ani budúcnosť?“ potešoval som ho. „Teda moja dcéra sa ešte môže spasiť, ak sa za ňu budem dodatočne modliť?“ „Slávnostne vás uisťujem, že Boh vie všetko a predvída aj vašu dodatočnú modlitbu. On už nejako zachráni vaše dieťa. Bohu vôbec nechýbajú prostriedky a cesty k spáse človeka, aj keď my ich nepoznáme.“ Pán Thompsom odišiel potešený a začal útočiť na Pána Boha modlitbami za svoje dieťa. Na tento úmysel sa denne modlil svätý ruženec. Dávno som zabudol na jeho návštevu, keď tu ku mne zavíta tento dobrý človek a s radosťou mi začne rozprávať: Sprvoti som mal dojem, že je pomätený. On mi však začal vysvetľovať: „Včera ma navštívila Betsy, naša bývalá dlhoročná slúžka. Odišla od nás, keď mi umrela moja dcérka. Keď sa počas rozhovoru dozvedela, že som už katolíkom, radostne zvolala: Aký dobrý je Pán Boh! Koľko rokov som sa modlila za vaše obrátenie!… A teraz viem, že ma Pán Boh vypočul… Potom sme rozprávali o všeličom a samozrejme som jej povedal aj o svojej bolesti nad údelom mojej zosnulej dcéry. „Ktorej dcéry, akej dcéry?“ pýtala sa udivene. „Márie, ktorú ste mali tak rada. Umrela bez krstu…“ „Kto to hovorí, že zomrela bez krstu?“ „Ja! Ja som nedovolil, aby ju pokrstili, hoci sa už blížil jej posledný okamih.“ „Hej, hej! A vy si myslíte, že vaše zákazy všetci brali vážne?… Ja som na ne nedbala a dala som ju pokrstiť prv, ako by zomrela. Bolo to v predvečer Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky, preto sme jej pri krste dali meno Mária. Ak neveríte, choďte na faru… Tam vám vystavia Marienkin krstný list.“ Tu môj priateľ pán Thompsom vytiahol z vrecka dokument a podal mi ho. Keď som ho rozložil, zistil som, že je to krstný list, ktorý mu vystavili na fare. Teda modlitba pána Thompsona mala spätný účinok.
