V rámci výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda vám sprostredkujeme scénku, ktorá môže obohatiť slávenie výročia v škole alebo vo farnosti.
I. DEJSTVO
(scéna: kreslo pre knieža, stôl a stolička pre pisára, knieža Rastislav sedí v kresle a rozmýšľa, rozpráva si sám pre seba, postaví sa, prejde pár krokov, opäť sa posadí, keď príde pisár)
– Rastislav: Posolstvo z Ríma ma vôbec nepotešilo. Moja prosba o učiteľov nebola vypočutá.
Pápež nemá takých učiteľov, ktorí by šírili kresťanskú vieru v jazyku zrozumiteľnom môjho ľudu. Ako sa môžem vymaniť spod franského vplyvu? Môj ľud síce prijal kresťanskú vieru, ale učenie viery nechápe, lebo mu nerozumie. Na koho by som sa mohol obrátiť? Hm? . . .Už viem. Pošlem posolstvo do Byzancie. Pisár! (kričí na pisára a ten pribehne) Pisár, kde si?
– Pisár: Áno, knieža? Želáte si? (postupne si sadne za stôl a píše)
– Rastislav: Sadni si a píš. Posolstvo o učiteľov do Byzancie. (začína diktovať) „Drahý náš priateľ, vládca celej Byzantskej ríše, ja, knieža Rastislav z Veľkej Moravy, Ti posielam srdečné pozdravy. Ja i môj ľud sme prijali kresťanskú vieru od západných učiteľov, ale náuke viery nerozumieme. Potrebovali by sme takých učiteľov, ktorí by vyučovali ľud k pravdám viery v jazyku nám zrozumiteľnom. . . „
(Rastislav postupne stišuje a do toho vyjde rozprávač, ktorý pokračuje v rozprávaní, Rastislav sa prechádza počas diktovania a potom odíde zo scény, keď rozprávač číta a za ním odíde zo scény aj pisár)
– Rozprávač: A tak Rastislav uplatnil starú zásadu: „ak nás neprijmú na Západe, obrátime sa na Východ“. Posolstvo v Byzancii bolo prijaté. Byzantský cisár Michal III. vybral na túto dôležitú úlohu dvoch solúnskych bratov. Konštantína a Metoda. Oni pamätajúc na slová svätého Petra „Boha sa bojte, cisára ctite“, prijali túto ponuku a začali sa pripravovať na tak náročnú misiu.
II. DEJSTVO
(scéna: prichádzajú Konštantín a Metod, ktorí putujú a rozprávajú sa)
– Konštantín: Drahý brat Metod, tak toto je naša ďalšia spoločná misia.
– Metod: Veru tak brat Konštantín.
– Konštantín: Náš cisár Michal III. nám zveril veľmi dôležitú úlohu.
– Metod: Skutočne, ale taktiež veľmi namáhavú. I keď sa veľkomoravský ľud odvrátil od pohanstva a drží sa kresťanského zákona, predsa len vraj rozličné bludy sú v tomto národe, ktoré je potrebné skosiť a vykoreniť.
– Konštantín: Musíme zasiať semeno pravého Božieho slova. Bez písma to však, ale nie je možné. Lebo písmo je Boží dar, pre každý národ a Boh ho dá tomu, komu chce.
– Metod: Boh ho dal, keď ti vnukol ako vytvoriť na základe gréckeho, hebrejského a aramejského jazyka – hlaholiku. Tak táto naša cesta bude iste požehnaním.
– Konštantín: To však nestačí a i keď sme začali s prekladom a už som preložil najdôležitejšie bohoslužobné knihy, ako misál, žalmy, texty pre udelenie sviatostí a začal som aj Nový zákon. Predsa len, ešte je mnoho, čo treba urobiť.
– Metod: Preklad Svätého písma je zložitejší ako preklad iných kníh. Zakúšam to práve pri preklade Starého zákona, do ktorého som sa pustil.
– Konštantín: Pre jedného človeka je to veľmi zložité, nie však nemožné.
– Metod: Zaiste. Nepochybne je potrebné rovnako preložiť aj zákony, ako – Súdny zákonník pre svetských ľudí a Zbierku cirkevných predpisov. Keď prídeme na Veľkú Moravu a postupne si vychováme pomocníkov zo žiakov, preklad bude iste rýchlo napredovať.
– Konštantín: Preto je dôležité založiť učilište a od počiatku vychovávať nasledovníkov. Predsa vieme, že kresťanstvo môže zapustiť hlbšie korene len vtedy, ak bude dostatok kňazov z ich vlastného ľudu, ktorí im budú lepšie rozumieť ako iní.
– Metod: Prekážky na našej ceste nám iste budú klásť aj Frankovia, ktorí si chcú podmaniť územie Veľkej Moravy a ovládajú ho práve nevedomosťou tohto ľudu.
– Konštantín: Rovnako naše učenie budeme potrebovať obhájiť pred samotným pápežom. No verím, že ak pápež uvidí dobré ovocie nášho úsilia, iste nás podporí a naše učenie odobrí.
– Metod: Som zvedavý na ten ľud. Nevieme o ňom skoro nič. Ako asi žijú a čím sa zamestnávajú?
– Konštantín: Myslím, že vedia tkať dobré plátna a chovať ovce. Poznajú tiež železo a drahé kovy.
– Metod: Tak poďme ich spoznať.
– Konštantín: Poďme. (postupne odchádzajú zo scény)
– Rozprávač: Po príchode na Veľkú Moravu roku 863 začali si plniť svoju úlohu, pre ktorú boli poslaní. Pokračovali v prekladoch Svätého písma, zákonov, šírili nielen kresťanstvo, ale taktiež kultúru, vzdelanie, písomníctvo, literatúru. Vytvorením písma hlaholiky Konštantín položil základy slovanského písomníctva, ako aj napísaním prvej básne – Proglas. Spolu s Metodom sú považovaní za zakladateľov slovanskej literatúry.
(vystúpia chlapec a dievča a postupne striedavo, prednesú báseň Proglas, potom odídu)
III. DEJSTVO
– Rozprávač: Tak ako Konštantín povedal, tak sa aj stalo. Učenie oboch bratov potrebovali ísť obhájiť do Ríma pred samotného pápeža. Po ceste sa zastavili v Benátkach, kde sa dozvedeli o zavraždení cisára Michala III. Chceli si ho uctiť a tak odslúžili zaňho svätú omšu v slovanskom jazyku, čo pobúrilo vzdelaných Benátčanov.
(na scénu prichádzajú Benátčania, Konštantín a Metod, je tam „trma vrma“, Benátčania sa prekrikujú a ostro hovoria, pričom Konštantín hovorí úplne pokojne, Metod počúva a prisviedča)
– Benátčania: Ako si si dovolil použiť jazyk Slovanov pri slúžení svätej omše?
Ty, o ktorom sa hovorí, že si filozof.
Sú len tri jazyky, v ktorých je dovolené slúžiť svätú omšu, lebo len týmito jazykmi napísal Pilát nápis na Kristov kríž – latinsky, grécky a hebrejsky.
Si blázon. Je to nehanebnosť.
– Konštantín: Počkajte drahí bratia.
– Benátčania: Stíšte sa. Čujme čo nám povie.
Nechajme, nech sa obháji.
– Konštantín: Nebudem sa brániť, ale pokúsim sa vysvetliť, prečo je bohoslužba v jazyku ľudí potrebná a Bohu veľmi milá. Svojím jazykom Boha chvália aj Arméni, Sýrčania, či Arabi. Je dobré, že je to tak, pretože aj vo Svätom Písme sa píše: „Nech ťa velebia všetky národy.“ Alebo či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či nedýchame vzduch všetci rovnako? A tak vy, nehanbíte sa? Tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce? Zvážte teda, či sa protivím Božiemu príkazu, keď učím Slovanov ich jazykom, alebo skôr vy, ktorí neveríte, že Boh nechce nikoho nechať v temnote.
(po chvíľke prehovorí Metod, Benátčania sú ticho, len na seba pozerajú)
– Metod: Poď brat môj, pokračujme v našej ceste.
(povzdychnú si, Konštantín s Metodom odchádzajú, Benátčania si medzi sebou šuškajú akoby nechápavo a postupne sa tiež vytrácajú zo scény)
– Rozprávač: Zhromaždenie zostalo ako nemé. Mlčali preto, že im nič nenapadlo, ale ich nechuť ku slovanskej reči neprestala trvať. Konštantín a Metod pokračovali v ceste. Prišli do Ríma, kde ich slávnostne privítal pápež Hadrián II. Ten schválil ich postup aj bohoslužobné knihy. Zároveň Metoda vysvätil za biskupa a dal mu na starosť moravské biskupstvo. Roku 868 vydal pápež bulu Gloria in excelsis Deo, v ktorej slávnostne ustanovil staroslovienčinu za štvrtý oficiálny liturgický jazyk. Konštantín ochorel a v Ríme vstúpil do kláštora, kde prijal meno Cyril.
(na scéne Cyril a Metod, Cyril sedí chorľavý v kresle a Metod pri ňom)
IV. DEJSTVO
– Cyril: Drahý môj brat. Cítim, že môj koniec sa blíži. Spolu sme ťahali jeden pluh a vyorali prvú brázdu. Viem, že túžiš po návrate do kláštora, ale nesmieš opustiť ľud, ktorý nám Boh zveril. Vráť sa na Moravu, vyučuj Moravanov a staraj sa o vinicu, ktorú sme spolu vysádzali a s Božou pomocou pestovali. Nebude to práca ľahká a plodov z tej vinice okúsiš len málo, ale to dielo bude veľké a slávne.
– Metod: Máš úplnú pravdu, že túžim už aj po oddychu. Ale sľubujem ti drahý brat, že budem pokračovať v započatom diele. Vrátim sa na Veľkú Moravu do Velehradu.
(Metod a Cyril ostanú na miestach, kým rozprávač dočíta)
– Rozprávač: Zakrátko nato Cyril zomrel. Keď sa však Metod vracal na Veľkú Moravu, Frankovia ho zatkli a väznili dva a pol roka v bavorskom väzení. Až na zákrok nového pápeža Jána VIII. ho prepustili z väzenia a mohol pokračovať v misii. Pred svojou smrťou Metod ustanovil žiaka Gorazda za svojho nástupcu. Avšak po jeho smrti Svätopluk žiakov vyhnal. Uchýlili sa na Balkán, kde pokračovali v začatej práci.
(na scénu prídu všetci herci, chlapec a dievča čo čítali Proglas, na striedačku prečítajú nasledujúci text)
• Sviatok sv. Cyrila pripadol na 14. februára a sviatok sv. Metoda na 6. apríla. Spolu s Chorvátmi a Čechmi sme dostali povolenie sláviť pamiatku obidvoch bratov naraz a to 5. Júla. Zároveň je to u nás štátny sviatok.
• Naša ústava sa odvoláva na cyrilo-metodské dedičstvo. Uctievame si ich ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa. Ich vplyv – dedičstvo otcov, cítiť dodnes.
Spracovala: Mgr. Martina Ziburová, katechétka z Levoče