„Lovec mozgov“, ktorého úlohou bolo získavať špičkových odborníkov pre svoj podnik, rozprával o jednom stretnutí, ktoré hlboko ovplyvnilo jeho život. „Keď chcem niekoho získať pre náš podnik, nikdy na neho neidem priamo. Usilujem sa najprv navodiť takú atmosféru, aby sa uvoľnil. Ponúknem mu nejaké občerstvenie a rozprávame sa o príjemných veciach. Porozprávame sa o futbale, o rodine… Keď mám pocit, že atmosféra je dostatočne uvoľnená, pristúpim k nemu bližšie, pozriem sa mu priamo do očí a veľmi vážne a dôrazne sa spýtam: «Čo je zmyslom vášho života?» Táto otázka človeka zvyčajne zaskočí, vyvolá spomienku na všetky nenaplnené túžby a to je ten pravý okamih, kedy môžem vyrukovať so svojou ponukou. Ešte sa nestalo, že by som niekoho takýmto spôsobom nezískal. No naposledy to bolo úplne inak. Použil som rovnakú taktiku a keď sa mi zdalo, že atmosféra je dostatočne uvoľnená, vyrukoval som s osvedčenou otázkou: «Čo je zmyslom vášho života?» Ten človek mi bez mihnutia oka odpovedal: «Dostať sa do neba a vziať so sebou toľko ľudí, koľko sa len bude dať.» To bolo prvýkrát, čo som vo svojej kariére ostal bez slova. A v ten deň som si sám položil otázku, ktorú som zvyčajne dával iným: A čo je zmyslom tvojho života?
