Abba Pimen povedal: “Niet väčšej lásky, ako keď niekto položí svoj život za svojho blížneho. Keď počuješ niekoho, ako sa na teba sťažuje, a ty bojuješ so sebou a neodpovieš mu sťažnosťou na neho, ak ti ublížil a ty to trpezlivo nesieš a nehľadáš pomstu, vtedy kladieš život za svojho blížneho.” Jeden z Kristových miláčikov, ktorý mal dar milosrdenstva, hovorieval: “Ten kto je naplnený milosrdenstvom, musí ho dávať v takej miere, v akej ho prijal, lebo také je Božie milosrdenstvo.” Abba Anton povedal: “Už sa nebojím Boha, ja ho milujem, veď láska vyháňa všetok strach.” (Porov. 1 Jn 4, 18) Abba Agathon povedal: “Ak by som mohol stretnúť malomocného, dať mu svoje telo a vziať si jeho, bol by som veľmi šťastný.” To je dokonalá láska. Tiež sa o ňom hovorilo, že keď raz zišiel do mesta predávať svoj tovar, našiel chorého pútnika ležiaceho na verejnom mieste, o ktorého sa nemal kto postarať. Starec si prenajal izbu, býval tam s ním a pracoval vlastnými rukami, aby mohol zaplatiť nájomné a zvyšok peňazí minul na potreby chorého. Ostal tam štyri mesiace, kým chorý nevyzdravel. Potom sa v pokoji vrátil do svojej kélie. Vojak sa pýtal abbu Mia, či Boh prijal jeho pokánie. Keď mu starec vysvetlil mnohé veci, povedal: “Povedz mi, môj milý, ak sa ti roztrhá plášť, odhodíš ho preč?” On odvetil: “Nie, zaplátam ho a znovu ho nosím.” Starec mu povedal: “Ak sa ty tak staráš o svoj plášť, nebude sa Boh rovnako starať o svoje stvorenia?” Abba Ján Trpaslík povedal: “Dom sa nezačína stavať zhora nadol. Musíte začať od základov, aby ste dosiahli vrchol.” Pýtali sa ho: “Čo znamená toto príslovie?” On povedal: “Základom je tvoj blížny, ktorého si musíš získať. Tu je začiatok. Všetky Kristove príkazy sú závislé na tomto.”Istý brat sa pýtal abbu Matúša: “Ako je to možné, že bratia v skíte robili viac ako prikazovalo Písmo o milovaní svojich nepriateľov viac ako seba?” Abba Matúš im povedal: “Čo sa mňa týka, zatiaľ sa mi nepodarilo ani tých, čo milujú mňa, milovať tak ako seba.” Dvaja starci žili spolu mnoho rokov a nikdy nemali medzi sebou spory. Prvý povedal druhému: “Poďme sa aj my pohádať, tak ako ostatní ľudia!” Druhý odpovedal: “Neviem, ako sa to robí.” Prvý povedal: “Pozri, položím medzi nás tehlu a poviem: ,Je moja‘, a ty povieš: ,Nie, je moja‘, a tak sa začneme vadiť.” Položili teda medzi seba tehlu a prvý povedal: “Je moja”, a druhý na to: “Nie, je moja”. Prvý odpovedal: “Ak je tvoja, vezmi si ju a choď!” Tak sa obidvaja vzdali bez toho, aby boli schopní nájsť nejakú príčinu na hádku.
