Ako ďaleko siaha príkaz Pána nestarať sa o to, čo budeme jesť a piť a do čoho sa obliekať (Mt 6, 21) a ako splniť tento príkaz? Tento príkaz, ako každý iný, má len jednu hranicu: preliatie krvi, lebo aj Pán sa stal poslušným až na smrť (Flp 2, 8). Splní sa nádejou na Boha, lebo Pán, ktorý zakázal starať sa, dal aj prisľúbenie (Mt 6, 32). „Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete ešte prv, kým ho o to prosíte.“ Taký bol aj apoštol, ktorý povedal: „Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych“ (2 Kor 1, 9). To znamená, že rozhodnutím vôle a pripravenosťou duše každý deň zomieral, len Božia vôľa ho držala pri živote. Preto odvážne hovorí: „…akoby zomierajúci, a hľa, žijeme“ (2 Kor 6, 9). Takej vôli pomáha vrúcna starostlivosť o Božie prikázanie a vrúcne želanie. Keď ich voľakto má, nebude mať čas myslieť na potreby tela.
