Jeden brat v skíte si išiel pýtať poučenie od abbu Mojžiša a starec mu povedal: “Choď a zotrvaj vo svojej kélii. Tvoja kélia ťa všetko naučí.” Abba Ján dal túto radu: “Byť vo väzení znamená sedieť v kélii a stále pamätať na Boha. To je zmysel slov: Bol som vo väzení a Boh ma navštívil.” ( porov. Mt 25, 36) Jeden brat sa opýtal abbu Pimena: “Ako sa mám správať vo svojej kélii, na mieste, kde žijem?” On odvetil: “Správaj sa, ako keby si bol cudzinec, a kdekoľvek budeš, neočakávaj, že tvoje slová budú mať nejaký vplyv. Tak budeš v pokoji.” Toto miesto bolo nazvané Kellia, pre množstvo kélií rozložených v tejto pustatine. Tí, čo už začali svoje cvičenie v Nitrii a chcú žiť viac utiahnutý život, zbavení vonkajších vecí, prichádzajú odtiaľ sem. Tu je totiž úplná púšť a kélie sú oddelené od seba tak veľkou vzdialenosťou, že nik nedovidí na svojho suseda ani nemôže počuť žiaden hlas. Žijú osamote vo svojich kéliách, je tam úžasné ticho a veľký pokoj. Len v sobotu a nedeľu sa stretávajú v chráme a vidia sa tvárou v tvár ako ľudia, ktorí sa vrátili do neba. Abba Hilarion prišiel z Palestíny do hôr, aby videl abbu Antona. Abba Anton mu povedal: “Vitaj, fakľa zobúdzajúca deň.” Abba Hilarion povedal: “Pokoj s tebou, maják dávajúci svetlo celému svetu.”
