Podľa liturgického počítania (vnímania) času sa deň začína večerom, čiže večierňou predchádzajúceho dňa. To znamená, že samotný Veľký pôst sa začína večer na Syropustnu nedeľu kajúcou večierňou. Bohoslužba sa začína ako slávnostná (Veľká) večiereň so slúžiacimi vo svetlých rúchach. Takáto slávnostná je až do Veľkého prokimenu, ktorý je vlastne tým liturgickým momentom kedy môžeme povedať, že: “Veľký pôst je tu!” Svetlé rúcha sa odkladajú, svetlá sa zhasínajú a cárske dvere zatvárajú. Hneď na začiatku pôstu nám bohoslužba poukazuje na jej cieľ, ako o tom hovorí stichira Prvej veľkopôstnej večierne. Máme sa postiť a konať skutky milosrdenstva, aby sme boli hodní vidieť Kristovo utrpenie a Svätú Paschu. “Radostne začnime pôstny čas, pripravme sa na duchovné skutky, očisťme si dušu, očisťme si telo. Tak, ako sa postíme v jedle, posťme sa od každej neresti. Nadchnime ducha dobrými skutkami, v ktorých sa zdokonaľujeme láskou, aby sme všetci mohli vidieť najčestnejšie utrpenie Krista Boha a Svätú Paschu a duchovne sa radovať.”4 Po prvýkrát sa číta aj veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho spojená s hlbokými (zemnými) poklonami. Po ukončení večierne nasleduje obrad odpustenia. Kňazi a ľud navzájom prosia jeden druhého o odpustenie. Vzájomné zmierenie je prvým krokom v duchovnej obnove, ktorá bude prebiehať počas veľkopôstnych dní. Tento obrad sa vyvinul v monastieroch, kde sa mnísi pred začiatkom pôstu, práve v nedeľu večer pozdravovali bozkom pokoja a zmierenia. 5 Tento krásny a starobylý zvyk sa časom z mnohých chrámov vytratil. Avšak jeho hlboký význam a opodstatnenie podnietilo mnohých duchovných prijať túto prax.
