Podstatnú časť časopisu Rodina Nepoškvrnenej sú svedectva tých, ktorí veria a pritom mnoho trpia. Pod značkou Mária K. čítame: „Bola som na spovedi. Trpím, strašne trpím na duši pre manžela alkoholika. To sa nedá ani opísať, čoho je schopný satan, keď ho človek poslúcha. Netrápi ma ani tak to, že všetky peniaze míňa na alkohol. Ani rodine sa nevenuje. Trápia ma však jeho hrozné reči, ktoré plodí satan v jeho srdci. Všetko sväté preklína, rúha sa Bohu. Rozviesť sa? Ostať pri ňom ďalej? Tieto myšlienky sa lepili na mňa každý deň viac a viac. S uboleným srdcom som vyliala svoju bolesť kňazovi. A on? Ukázal mi na kríž, ktorý visí v spovednici a ticho povedal: „Pozrite sa. On nezostúpil z kríža, kým na ňom neskonal.“ V tej chvíli akoby stál predo mnou sám Pán Ježiš. Nie kňazove slová som počúvala, ale Ježišove: „Nezostúpil som z kríža… Neobetovala by si sa za alkoholikov?“ Po sviatosti zmierenia šla som k oltáru. Zadívala som sa do tváre Krista. V duši mi zneli jeho slová, ktoré povedal sv. Margite Alacoque: „Pozri, Srdce, ktoré tak veľmi miluje a za odmenu sa mu dostáva iba nevďak!“ „Nie, Pane! Nie! Odteraz nesmieš plakať u nás. Môj kríž je síce hrozný. Kríž muža – alkoholika… Pokorne ťa prosím: Nešetri ma ani odteraz! Ďakujem ti za vnuknutie nášmu kňazovi, že mi poukázal na tvoj kríž. Učím sa od teba: Na kríži treba zomrieť.“
