Cirkevný historik Sokrates (5. st.) opisuje príbeh abbu Pambona (4. st.), ktorý bol analfabetom. Išiel k inému mníchovi, aby ho poučil o nejakom Žalme. Ten mu začal čítať prvý verš 38. Žalmu: „Povedal som: Budem bdieť nad svojím právaním sa, aby som nehrešil svojím jazykom.“ Pambon viac nechcel počuť: „Tento jediný verš je mi dostatočným a mám čo robiť, aby som ho uviedol do svojho života.“ Prešlo šesť mesiacov, keď sa majster stretol opäť s Pambonom. Opýtal sa ho, ako sa mu vedie. Pambon mu odpovedal: „Ešte som neuviedol do môjho praktického života prvý verš.“ Po mnohých rokoch, jeden priateľ sa opýtal Pambona, či už žije ten verš. Pambon mu odpovedal: „Po devätnástich rokoch a s veľkým sebaodriekaním som uviedol tento verš do môjho života.
